Články

Ako môže rodina uľahčiť predškolákovi vstup do školy?

Aj vy sa obávate, či bude váš predškolák dobre pripravený na vstup do základnej školy, keďže väčšinu času sú materské školy zatvorené? Prinášame vám zopár tipov, ako ho dobre pripraviť na školu aj v domácom prostredí.

Školská zrelosť býva najčastejšie charakterizovaná ako stav dieťaťa, ktorý zahŕňa jeho zdravotnú, psychickú a sociálnu spôsobilosť začať školskú dochádzku. Dieťa, ktoré má zvládnuť požiadavky školskej dochádzky, by teda malo byť zrelé a pripravené na vstup do 1. triedy základnej školy. V súvislosti so školskou zrelosťou sa uvádzajú najčastejšie jej tri zložky:

• fyzická zrelosť (telesná čiže somatická),

• psychická zrelosť,

• sociálne a emocionálne zrelosť (ktorej súčasťou je aj pracovná zrelosť).

Tipy, ako dieťaťu pomáhať

1. PRIEBEŽNE VIESŤ DETI K TÚŽBE PO POZNANÍ

Hlavnou úlohou rodiny je priebežná výchova dieťaťa, pretože rodičia by svoje dieťa nemali učiť len pre zápis, ale pre ďalší život. Určite nie je vhodné, aby rodičia dieťa školou strašili (napr. v škole ťa vychovajú, tam budeš musieť počúvať, tam si to s tebou pani učiteľka vybaví, ak nebudeš počúvať, dostaneš od pani učiteľky poznámku alebo zlú známku ...). Dôležitou úlohou rodiny je viesť dieťa k túžbe po poznaní, dieťa by sa do školy malo tešiť. Rodičia by teda pred ním nemali o učení, o škole, o učiteľoch hovoriť negatívne.

2. TRÁVIŤ SPOLOČNE DOSŤ ČASU

Rodičia by si pre svoje dieťa mali nájsť pravidelne čas, teda venovať sa mu nielen nárazovo (napr. mesiac pred zápisom do 1. triedy základnej školy), ale priebežne. Je samozrejme náročné skĺbiť zamestnanie, starostlivosť o domácnosť a výchovu detí. Najmä v aktuálnej dobe, keď veľa rodičov je nútených vykonávať svoju prácu z domu. Aj napriek tomu, alebo práve preto by rodičia mali s deťmi veľa hovoriť, čítať im, spievať, kresliť, stavať, modelovať, športovať, hrať sa ... Jednoducho byť s nimi a poskytnúť im čas a priestor na vzájomné činnosti, hry či spoločné prechádzky.

Dôležité je nezabúdať na bežné činnosti: spoločne raňajkovať, večerať, niečo pripravovať, upratovať, starať o kvety alebo domácich miláčikov, spoločne plánovať, spoločne sa radovať a smiať sa atď.

Ideálne je, keď sa aj malé deti zúčastňujú bežných činností v domácnosti (napríklad ukladajú riad do umývačky, pomáhajú vysávať, ustielať, utierať prach atď). Deťom samozrejme musíme činnosť prispôsobiť, aby ju boli schopné zvládnuť a nezabúdajme ich priebežne chváliť. Deti tak majú pocit dôležitosti a cítia sa ako nepostrádateľná súčasť rodiny, čo pomáha posilňovať rodinné vzťahy.

3. PRAVIDELNE OPAKOVAŤ ČINNOSTI

Veľký význam pre dieťa, ale aj pre spolupatričnosť všetkých členov rodiny majú rituály - pravidelne sa opakujúce činnosti. Nemusí ísť len o sviatočné rituály (oslava Vianoc, oslava Veľkej noci, oslava narodenín atď.), ale veľký význam má napr. aj uspávací rituál, kedy sa dieťa po večernej hygiene zakaždým teší na rozprávku pred spaním, ktorú mamička alebo otecko číta. Po prečítanej rozprávke nasleduje pomaznanie, pusa na dobrú noc atď.

4. ZABEZPEČIŤ STABILNÉ RODINNÉ PROSTREDIE

Budúce školák potrebuje mať stabilné rodinné prostredie, ktoré mu poskytuje pocit bezpečia a istoty, aby bez väčších problémov zvládol začatie povinnej školskej dochádzky, ktorá býva spojená so zvýšením nárokov nielen na dieťa, ale aj ostatných členov rodiny.

5. ZABEZPEČIŤ PODNETNÉ PROSTREDIE

Dôležitým predpokladom školskej pripravenosti a následne aj školskej úspešnosti dieťaťa je podnetnosť rodinného prostredia. Nezáleží na kvantite podnetov, ale na ich kvalite a tiež na tom, či podnety, ktoré rodina dieťaťu poskytuje, sú relevantné z hľadiska požiadaviek súčasného školského systému.

Pred vstupom do MŠ

Vstup do akejkoľvek väčšej detskej komunity predstavuje významný okamih v živote dieťaťa. Pri prvom vstupe do materskej školy je náročnejšie to, že dieťa zostáva prvýkrát bez blízkeho kontaktu so zákonnými zástupcami. Niektoré deti sa vyrovnávajú s nástupom do materskej školy okamžite, iné sa dlhé obdobie trápia spolu s rodičmi.

Preto niekoľko rád, aby ste nástup do materskej školy zvládli bez stresu:

Už pred vstupom do materskej školy by sa malo dieťa vedieť zaobísť krátku dobu bez mamy. Príležitostné odlúčenie umožní dieťaťu získať istotu, že mu mama neutečie a že sa vráti. Tieto prvé skúsenosti sa pozitívne prejavia len vtedy, keď sa rodičia vrátia v dohodnutú dobu.
Rozprávajte sa s ním o tom, že onedlho pôjde medzi iné deti, že sa tam budú spolu hrať, kresliť, veľa sa naučia a vždy pre neho prídete. A ešte pred nástupom sa choďte s dieťaťom poprechádzať do blízkosti materskej školy a preskúmajte s ním okolie.
Nestrašte ho nástupom do materskej školy a ani nedovoľte nikomu z okolia, aby ho podobným spôsobom zastrašoval. Dieťaťu sa tým už dopredu podsúva strach a obavy. Ak nechcete, aby vaše dieťa vnímalo škôlku ako niečo, čo je "za trest", musíte si dávať pozor na to čo hovoríte.
Dieťa si môže so sebou nosiť obľúbenú hračku, s ktorou zvykne spávať - nie však menšiu ako 10-15 cm.
Vždy je lepšie, ak o zvláštnostiach dieťaťa už dopredu poinformujete učiteľku, ako keby vás mala ona upozorniť na veci, ktoré sú vám známe, len ste ich nepovedali (napr. alergie, zlozvyky, palček v ústach, obhrýzanie nechtov a pod.)
Komunikujte s učiteľkou s úsmevom. Ak máte výhrady k jej prístupu k dieťaťu, nikdy to neriešte v jeho prítomnosti.
Nepúšťajte sa do dlhých rečí s učiteľkou hneď ráno. Ak vás zaujíma, ako sa darí vášmu dieťaťu, informujte sa radšej popoludní, pred odchodom z materskej školy alebo využite konzultačné hodiny.
Pri nástojčivom plači až afektoch sa snažte dieťa odovzdať učiteľke čo najrýchlejšie, bez zbytočného dlhého lúčenia, tíšenia, prehovárania. Dajte mu na vedomie, že viete, že sa mu to nepáči, ale ubezpečte ho, že určite poň prídete.
Rodič by určite nemal prežívať pocity viny z toho, že dieťa je v materskej škole, ale vnímať tento moment z pozitívne. Vyvarovať sa musí aj prezentovaniu svojich obáv z toho, či dieťa vstup do materskej školy zvládne. Budúci škôlkar totiž napätie a strach vycíti a bude reagovať podobne.
Pre uľahčenie vstupu do materskej školy okrem emocionálnej pripravenosti je potrebné, aby bolo dieťa čo najviac samostatné aj v sebaobslužných činnostiach.
Rátajte s možnosťou adaptácie, ktorá môže trvať aj dlhšie.

Škôlkar by mal ovládať:

základné hygienické návyky (používanie WC, používanie mydla, umývanie a utieranie rúk, česanie, používanie vreckovky),
nesmie mať plienky,
mal by samostatne jesť a piť,
pri obliekaní byť aktívne - u najmenších detí nie je nevyhnutné, aby sa vedeli celkom samé obliecť, vyzliecť, uviazať si šnúrky - postupne sa zdokonalia,
má si poznať svoje veci ( u najmenších je vhodné označiť veci - častokrát majú deti rovnaké oblečenie, topánky...aby nedošlo k zámene).